Obec Olešná patrí k menším obciam v okrese Čadca. Má vyše 400-ročnú zdokumentovanú históriu.
Už v roku 1325 sa územie spomína ako kopec “Holesne”, v roku 1438 ako “Wyrch Olessna”. Obec vznikla počas kopaničiarskeho osídlenia Kysúc na začiatku 17. storočia na území pôvodnej obce Turzovka. Z nej sa postupne osamostatnilo 7 obcí, medzi nimi aj Olešná. V rámci osídľovania dostali prví osadníci od zemepána Juraja Thurzu tzv. zárubky - pásy rolí a boli na 6 -20 rokov oslobodení od feudálnych dávok.
Pvá písomná zmienka o obci “Olessna” je už z roku 1580, ďalšia o samostatnej obci je z urbára Bytča - panstva Thurzovcov - z roku 1619. Palatín Juraj Thurzo v lokačnej listine pre obec Turzovka z 21. 2.1602 uvádza, že školtétovi Adamovi Bonecovi a jeho 40 sedliakom a valachom dáva možnosť usadiť sa v dedine Turzovka, ktorej hranice vymedzuje:
“…schádzajúc popri tej istej rieke Kysuca, ktorá prechádza ku miestu, kde sa do nej vlieva riečka Olešná. Odtiaľto hranica stúpa popri riečke Olešná až k jej prameňu, k Beskydám, kde sú hranice s Moravou a Sliezskom. Toto územie ako náš majetok naši poddaní z Turzovky budú povinní vždy brániť.”
Aj v súvislosti s touto históriou obec Olešná cirkevne patrila pod rímsko-katolícku farnosť v Turzovke, kde boli od začiatku 18. storočia vedené cirkevné matriky narodených, sobášených a zomrelých. Od 1.7.2015 patrí pod farnosť Podvysoká.
Urbáre panstva Bytča z rokov 1607, 1619 a 1653 uvádzajú mená prvých osadníkov, ktoré sú doteraz v obci a podľa ktorých boli rozdelené role - zárubky : Blažek, Adam Zapeklý, Ján Murinek, Vojtech Kuman, Ján Rovňan, Matyáš Tomčala, Ján Murinek, Matyáš Segeč, Mikuláš Murinkov, Ján Kropáč…
Pri tešínsko-uhorských sporoch o hranicu na Beskyde svedčili pred komisiou v roku 1681 osadníci z Olešnej Sulek, Raitini, Rovnan.
V roku 1689 pri súpise valachov panstva Tešín sa uvádza “Macek Kantur na salaši Jelitov “.
Tešínsky urbár z roku 1692 uvádza v Jablunkove meno Bazgir.
V roku 1700 sa v tešínskych listinách uvádza, že Jacob Bazgierz mal salaš na Grúni pod Beskydom.
V roku 1730 tešínske dokumenty uvádzajú, že poddaní z troch osád - Rakovej, Staškova a Olešnej vystavali pri rieke Kysuca počas “rebélie Rákocziho” asi 200 domov.
V roku 1784 mala Olešná 212 domov a 1097 obyvateľov. V roku 1880 mala 200 domov a 1378 obyvateľov.
Z roku 1868 je nateraz prvý známy richtár Adam Palica. Na začiatku 20. storočia sa spomína richtár Martin Bičianek, neskôr Jozef Cvinček, Valentín Kubiš, Ondrej Černek, Filip Černek, Jozef Cvinček, Matúš Blažek, Ján Kožák, Rozália Šašláková, Pavol Pupík, Matúš Vrbinár, Stanislav Novotný, Štefan Cudrák a od roku 2022 Ing. Anton Dočár.
V roku 1849 bol v mestečku Čadca zriadený slúžnovský úrad a v roku 1850 aj okresný súd. Čadca bola aj sídlom okresu, do ktorého patrilo okrem Olešnej ďalších 14 obcí z horných Kysúc. Do roku 1895 patrila Olešná k notárskemu úradu v Turzovke, v roku 1895 bol zriadený notársky úrad v Staškove aj pre obce Podvysoká a Olešná.
V rokoch 1906 - 1918 bol názov obce pomaďarčený na Berekfalu /Lesík/. Staškov sa vtedy volal Szánislófalva, Podvysoká - Határujfalu, Turzovka - Turzofalva.
Dňa 14. júna 1924 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor v Staškove aj pre obce Olešná a Podvysoká.
V roku 1934 mala obec len úrad starostu, ktorý úradoval doma.
V rokoch 1936 - 1939 boli v obci v časi Burďakov pokusné vrty na naftu do hĺbky 700 metrov.
V rokoch 1938-1939 miestna časť Klin, v ktorej bolo 12 domov, bola pričlenená k Poľsku.
V rokoch 1944-1945 bývalo v škole u Rovňanov 30 nemeckých vojakov. Obyvatelia kopali cez obce zákopy až do staškovskej grapy, našťastie od priamych bojov bola obec ušetrená. Oslobodená bola 2. mája 1945.
V rokoch 1950 - 1961 bol úrad MNV v drevenej budove na mieste dnešného kultúrneho domu. V rokoch 1961- 1972 bol MNV v novom kultúrnom dome. Od roku 1968 je v obci poštový úrad, od roku 1974 matričný úrad. V rokoch 1993 - 1996 obec patrila pod Obvodný úrad v Turzovke. Od roku 1996 patrí obec pod Žilinský kraj, stále je súčasťou okresu Čadca.
V roku 2003 mala obec 710 súpisných čísiel a 2070 obyvateľov.
Medzi sakrálne pamiatky našej malebnej obce môžeme zaradiť vystavaný kostol zasvätený sv. Júdovi Tadeášovi, ktorý sa nachádza v časti Potôčky; kaplnku u Ponka a kaplnku Matky ustavičnej pomoci v časti Burkov vrch – Klin.
Kostol v časti Potôčky, foto: T. Paštrnák
Kaplnku u Ponka, foto: T. Paštrnák
Kaplnka Matky ustavičnej pomoci v časti Burkov vrch – Klin, foto: T. Paštrnák
V obci sa nachádzajú aj 2 zvonice a to v častiach u Bytčankov a u Kubišov, ktoré oznamovali obyvateľom dôležité udalosti.
Zvonica u Bytčankov, foto: T. Paštrnák
Zvonica u Kubišov, foto: T. Paštrnák
O tom, že aj v súčasnosti máme v úcte históriu našej obce a jej obyvateľov svedčia pamätníky, ktorými si ich život pripomíname. 28.10.2018 bol pred obecným úradom slávnostne odhalený Pamätník rozletené duše.
Obecný úrad Olešná, foto: T. Paštrnák
Pamätník rodákov z osady Klin8.9.2019 bol pri kaplnke Matky ustavičnej pomoci slávnostne odhalený Pamätník rodákov z neďalekej osady Klin.
23.11. 2019 sme si pripomenuli 400-té výročie 1. písomnej zmienky o obci slávnostným galaprogramom za účasti významných hostí a speváčky Marcely Laiferovej, pri ktorom obec obdržala pamätný diplom Litteras Memoriales a ocenila osobnosti a kolektívy, ktoré sa zaslúžili o jej rozvoj.
V roku 2023 má obec 830 súpisných čísel a 1887 obyvateľov.
